Zoznam 17 použití vzácnych zemín

Zoznam 17 použití vzácnych zemín
Bežnou metaforou je, že ak je ropa krvou priemyslu, vzácna zemina je vitamínom priemyslu.
Vzácna zemina je skratka pre skupinu kovov, ktorá v periodickej tabuľke chemických prvkov obsahuje 17 prvkov ako lantán, cér a prazeodým. V súčasnosti má široké využitie v elektronike, petrochémii, metalurgii a mnohých ďalších oblastiach. Takmer každých 3-5 rokov môžu vedci nájsť nové využitie vzácnych zemín a jeden zo šiestich vynálezov sa nezaobíde bez vzácnych zemín.
Čína je bohatá na nerasty vzácnych zemín a je na prvom mieste na svete, pokiaľ ide o zásoby, rozsah výroby a vývoz. Čína je zároveň jedinou krajinou, ktorá môže poskytnúť všetkých 17 druhov kovov vzácnych zemín, najmä stredne ťažké a ťažké vzácne zeminy, s mimoriadne významnými vojenskými aplikáciami. Čínsky podiel je závideniahodný.
Vzácna zemina je cenný strategický zdroj, známy ako „priemyselný glutaman sodný“ a „matka nových materiálov“, ktorý sa široko používa v špičkovej vede a technike a vo vojenskom priemysle. Podľa ministerstva priemyslu a informačných technológií sa v súčasnosti permanentný magnet vzácnych zemín, luminiscencia, skladovanie vodíka, katalýza a ďalšie funkčné materiály stali nenahraditeľnými surovinami pre výrobu moderných zariadení, novú energetiku, rozvíjajúce sa priemyselné odvetvia a ďalšie high-tech odvetvia, a sú tiež široko používané v elektronike, petrochémii, metalurgii, strojárstve, novej energetike, ľahkom priemysle, ochrane životného prostredia, poľnohospodárstve atď.
Už v roku 1983 Japonsko zaviedlo systém strategických rezerv vzácnych nerastov a 83 percent jeho vzácnych zemín pochádzalo z Číny. Stojí za zmienku, že v médiách sa objavila správa, že Japonsko sa po ich nákupe neponáhľalo použiť veľké množstvo vzácnych zemín, ale uložilo ich na morské dno, aby pokrylo budúce energetické potreby.
Pri pohľade na Spojené štáty sú ich zásoby vzácnych zemín druhé po Číne. Od roku 1999 však Spojené štáty postupne prestali využívať svoje zdroje vzácnych zemín prostredníctvom skladovania a iných prostriedkov a doviezli veľké množstvo zdrojov vzácnych zemín z Číny.
Súdruh Teng Siao-pching raz povedal: "Blízky východ má ropu a Čína má vzácne zeminy." Dôsledok jeho slov je zrejmý. Vzácna zemina nie je len nevyhnutným „glutamátom sodným“ pre 1/5 svetových high-tech produktov, ale aj silným vyjednávacím čipom pre Čínu pri svetovom rokovacom stole v budúcnosti. Stala sa národnou stratégiou, ktorú v posledných rokoch požadovalo mnoho ľudí so vznešenými ideálmi chrániť a vedecky využívať zdroje vzácnych zemín a zabrániť slepému a lacnému predaju zdrojov vzácnych zemín do západných krajín. Teng Siao-pching objasnil štatút Číny ako veľmoci vzácnych zemín v roku 1992. 97 percent svetových zásob vzácnych zemín pochádza z Číny a Západ sa obáva nadmernej závislosti od čínskych zdrojov vzácnych zemín. Ale vzácne zeminy sú čínske zdroje a Čína má právo s nimi nakladať bez ohľadu na nespokojnosť Európy a Spojených štátov.